Kontaktujte nás

Zápal vonkajšieho ucha

Blíži sa leto a na ľudí už číha jedno z najčasteších ochorení kúpalísk a jazier. Zápal vonkajšieho ucha, často nazývaný aj „plavecké ucho". Ide o ochorenie vonkajšieho zvukovodu, ušnice alebo oboch. Môže sa vyskytnúť v každom veku.

1.png Anatomicky môžeme vonkajšie ucho rozdeliť na vonkajší zvukovod a ušnicu. Ušnica pozostáva z elastickej chrupky, na povrchu ktorej je ochrupka s tesne naliehajúcou kožou. Vonkajší zvukovod je asi 2-2,5 cm dlhá, mierne zakrivená trubica uzavretá blankou bubienka. Vonkajšia tretina zvukovodu je tvorená chrupkou, pokrytou hrubšou kožou so žliazkami produkujúcimi ušný maz. Vnútorné dve tretiny zvukovodu tvorí kosť, ktorá je pokrytá tenšou kožou bez prítomnosti žliazok alebo vlasových korienkov. Hlavnou úlohou vonkajšieho ucha je transportovať zvuk do stredného ucha.



2.png Zápal vonkajšieho ucha predstavuje v podstate infekciu kože a priľahlých tkanív ušnice alebo vonkajšieho zvukovodu. Infekcia sa do ucha dostane pomerne rýchlo a to najmä vodou, uterákom, prstami či pri prílišnom čistení ucha vatovými tyčinkami, kedy dochádza k vzniku drobných raniek v koži zvukovodu.

Zápal vonkajšieho ucha možu vyvolať baktérie, vírusy aj plesne. Niektorí ľudia sú na vznik tohto ochorenia citlivejší. Ide hlavne o ľudí trpiacich ochorením znižujúcim imunitu ako napr. onkologickí pacienti, alergici, diabetici, či ľudia s kožnými ochoreniami ako lupienka, seboroická dermatitída a podobne.

Zápaly vonkajšieho ucha delíme na ohraničené (lokalizované) a difúzne. Pri ohraničenej forme zápalu dochádza k zápalu mazovej žliazky alebo vlasovej cibuľky. Takýto zápal nazýváme furunkul, ľudovo vriedok. Môže sa vyskytnúť na ušnici alebo vo vonkajšej tretine zvukovodu. Vyvolá silnú bolesť, ktorá sa zvýrazní tlakom na ušnicu alebo žuvaním. Pri vyšetrení vidíme ohraničené vyklenutie s belavým hnisavým čapom v strede. Pri splynutí viacerých furunkulov môže vzniknúť difúzny zápal až absces. Takáto infekcia sa môže ďalej šíriť aj pred alebo za vonkajšie ucho a do lymfatických uzlín, ktoré sa zduria. Liečba je spočiatku konzervatívna. Lokálne sa aplikuje suché teplo a masti s ichtyolom alebo antibiotikami. Cieľom je vstrebanie zápalového infiltrátu alebo urýchlenie kolikvácie - vytvorenie abscesovej dutinky s hnisom, ktorá sa následne nareže a hnisavý obsah sa uvoľní. Pri šírení sa zápalu a vzostupe telesnej teploty podávame aj celkové antibiotiká.

3.png 4.png

Difúzny zápal vonkajšieho ucha postihuje kožu celej ušnice alebo vonkajšieho zvukovodu v celom rozsahu. Príznakom je veľmi silná bolesť ucha, ktorá sa zhoršuje teplom, tlakom alebo ťahom za ušnicu, zhoršením sluchu a zaľahnutím a niekedy aj výtokom z ucha. Pri vyšetrení nájdeme začervenanie a opuch ušnice alebo kože zvukovodu, lumen zvukovodu býva zúžený na štrbinu, kedy nevidíme na blanku bubienka. Vo zvukovode môže byť prítomný hnisavý výtok alebo šedobelavé plesňové hmoty.

Pri plesňovom - mykotickom zápale je bolesť ucha miernejšia, výrazné je ale svrbenie ucha. Pri vírusovom pôvode zápalu je typický výsev pľuzgierikov na koži. Bolesť ucha je veľmi intenzívna a rezavá. Ak sa zápal šíri ďalej cez kožu na chrupku alebo kosť, môžu sa objaviť aj celkové príznaky ako zvýšená telesná teplota, zimnica a triaška. Liečba difúzneho zápalu vonkajšieho ucha spočíva predovšetkým v odstránení patologického obsahu zo zvukovodu a pravidelným čistením udržiavame ucho čisté. Na preplach ucha sa používajú dezinfekciá (3% peroxid vodíka, Betadine), aplikujú sa lokálne antibiotiká alebo antimykotiká podľa zistenej etiológie. Pri celkových príznakoch podávame antibiotiká event. antimykotiká celkovo. Plesňový zápal má niekedy dlhodobejší priebeh a často recidivuje - zápal sa opakuje.

Vírusové zápaly vonkajšieho ucha sa vyskytujú napr. pri chrípke alebo herpese. Na koži sa objavia pľuzgieriky so seróznym alebo krvavým obsahom a po ich prasknutí sa do zvukovodu uvoľní riedka tekutina s prímesou krvi. Dôležité je opäť najmä pravidelné ošetrovanie ucha event. aplikácia antivirotík. Nebezpečná je vírusová infekcia herpes zoster oticus, ktorú vyvoláva vírus variccely. Môže postihnúť aj sluchovo-polohový a tvárový nerv výsledkom čoho je dočasná (alebo aj trvalá) porucha sluchu, či obrna tváre.

5.png Pomerne často sa u ľudí objavuje ekzém ušnice alebo vonkajšieho zvukovodu. Príčinou bývajú rozličné alergény ako chemické látky, toxíny, lieky alebo potraviny, ale aj bežne používané látky ako mydlá, šampóny a kozmetické prípravky. Postihnutí sú najmä ľudia s oslabenou imunitou. Ekzém môže prebiehať ako suchá forma, kedy je koža zvukovodu suchá a olupuje sa, ucho svrbí. Alebo prebieha ako vlhký (mokvavý) ekzém a koža zvukovodu je prekrvená a mokvá. Liečba ekzému je v rukách otorinolaryngológa v spolupráci s dermatológom a imunoalergológom. Najdôležitejšie je pri tejto liečbe odstrániť príčinu ekzému.

Ak sa zápal vonkajšieho ucha lieči včas a správne, takmer vždy sa zahojí bez komplikácií. Keďže zápal vonkajšieho ucha sa najčastejšie vyskytuje v letných mesiacoch a v období kúpania, je dôležité mu predchádzať. Po kúpaní si preto dôkladne treba vysušiť uši alebo pri náchylnosti na zápal ucha je potrebné používať vodeodolné ušné vložky - štuple do uší, čím zabráníme vnikaniu vody do ucha. Tým môžeme zábraniť tomu, že pokazíme dovolenku sebe aj celej rodine.


Martina Telepovská

ORL JZS, NsP Trebišov a.s.